Bola som navštíviť jednu svoju známu. Volala mi, že jej uhynul pes. Bola veľmi smutná, mal iba 8 rokov. Bol to miláčik rodiny, druh, kamarát, spoločník, vyrastal s deťmi. Celá rodina bola z toho veľmi smutná. Pes mal nádor. Išlo to rýchlo…
Pani bola rozhodnutá, že si zaobstarajú psíka, no chce si dať veľký pozor na stravu. Veterinár jej totiž povedal, že rakovinu v nízkom veku môže spôsobiť aj nekvalitné krmivo. A nielen to. Samozrejme, je to jedna z možností, no strava s chorobami určite úzko súvisí. „Aké to je nekvalitné krmivo?“ opýtala sa ma známa. Je pravdou, že tento pojem na žiadnom obale nenájdete.
Z každého vreca či konzervy sa na vás pozerá šťastne a zdravo vyzerajúci pes. Tiež sú na nich vyobrazené fotografie čerstvých surovín. Vyvoláva
to v zákazníkovi pocit, že v balení krmiva boli použité práve takéto kvalitné suroviny.
Nápis komplexné čiprémiové krmivo taktiež nemusí znamenať, že krmivo je kvalitné. V predošlom čísle som už písala, že ako prvé
je vždy potrebné všimnúť si obal. Plastové, hermeticky uzavreté vrece napovedá, že granule sú nejakým spôsobom konzervované, aby dlho vydržali.
Nekonzervované granule by sa v takomto vreci pokazili. Najčastejšie použité konzervanty sú práve tie chemické. Prírodné granule sa balia do vreca
s perforáciou. Ďalšou dôležitou vecou, ktorú si treba všimnúť, je etiketa. Na etikete je uvedené (malo by byť uvedené) všetko, čo krmivo obsahuje.
Čím menej zložiek krmivo obsahuje, tým je to lepšie. Samozrejme, druhovo vhodné zložky. Zložky do 4 % výrobca v niektorých prípadoch nemusí uvádzať. Analytické zložky však musia byť uvedené všetky. Ak je na etikete veľmi veľa položiek, je to dôkaz toho, že do krmiva bolo pridaných veľa zložiek, a to preto, lebo priemyselným spracovaním sa prirodzené zložky znehodnotili. Napríklad vitamíny sa znehodnocujú vysokými teplotami. Častokrát do krmiva výrobcovia pridávajú aj iné látky, ktoré sú pre telo neprirodzené a v prírode sa nevyskytujú, ako napríklad farbivá, zvýrazňovače chute a vône, plnidlá, arómy a už spomínané konzervanty. Mnohé z nich sú chemicky syntetizované a v prípade vitamínov a minerálov menej účinné ako ich prírodné ekvivalenty.
Každá potravina aj krmivo, ak nie je v prírodnom stave, prešla istou formou spracovania. To, nakoľko sú potraviny spracované, je dané súborom postupov a metód, ktoré boli použité. Tiež množstvom látok, ktoré boli pridané. A takto priemyselne upravené krmivo môžeme označiť aj ultra
spracované. Jeho zložky v tomto stave sa vôbec nepodobajú prírodným zložkám. Predstavte si napríklad kukuricu. Nespracovaná surová kukurica je
v prírodnom stave. Ak ju uvaríte, je už spracovaná, ale postup, ktorým bola upravená je varenie, prípadne pridanie soli. Takto upravenú kukuricu nazývame spracovanou potravinou. No keď si predstavíte kukuričné lupienky, na kukuricu sa nepodobajú, pretože prešli mnohými procesmi spracovania. Postup je takýto. Sušená kukurica sa namočí do hydroxidu (žieravina, ktorá spáli kožu na tele). Potom sa zrná vystavia agresívnej pare, namočia v sirupe, ktorý je najmä z rafi novaného cukru. Keď sa usuší, prebehnú sústavou valcov, ktoré ich lisujú tlakom desiatok ton. Po tejto procedúre sa opekajú, nahrievajú a formujú, až sú pripravené na kúpeľ v chemikáliách konzervačných látok a prísad.
Nemajú zloženie podobné pôvodnej potravine. Prešli mnohými fyzikálnymi a chemickými procesmi a ich zloženie sa zmenilo. Kukuričné zrno sa premenilo na mŕtvu ochutenú hmotu. Mnohé krmivá prechádzajú v procese prípravy extrudáciou. Ak vstupné suroviny prejdú extrudáciou pri vysokej teplote a vysokom tlaku, teda postupom spracovania, ktorý fyzikálnym vplyvom mení štruktúru vstupných surovín, krmivá nazývame ultra spracované. Rovnako ako kukuričné zrná. Tieto fyzikálne faktory majú vplyv na zložky, ktoré radikálne menia povahu pôvodných surovín.
„To je asi tak, ako keď sa mäso v kuracom vývare uvarí pomaly v porovnaní s tým, ako sa mäso uvarí v tlakovom hrnci“ povedala pohotovo moja známa. „Áno, presne tak. Mäso stráca svoje prirodzené vlastnosti, mení svoju štruktúru aj zloženie. Rozkladajú sa vitamíny, vyplavujú sa minerálne látky.“ hovorím. A keď sa pridá pôsobenie vysokého tlaku, v krmive neostane nič „prirodzené a živé“. Podľa legislatívy ale krmivo musí spĺňať určité kritériá, musí obsahovať určité zložky, a preto sa do krmiva pridávajú. No pridávajú sa častokrát chemicky vyrábané, ktoré telu nie sú stráviteľné a využiteľné. Častokrát sa spracúvajú krmivá, ktoré sú tvorené skoro výhradne sacharidmi. Pri popise zloženia krmiva sa spočíta množstvo bielkovín a tukov a všetko ostatné sú sacharidy. Ďalšou zložkou, ktorá sa do krmív pridáva a robí z nich „ultra spracované“, sú rôzne chemické doplnkové látky ako zvýrazňovače chuti a vône, aromatické látky, farbivá, plnidlá, dochucovadlá. Pridávajú sa práve preto, aby zatraktívnili aj nekvalitné krmivo,
ktoré by bez ich pridania pes prirodzene nezožral.
Problém týchto látok je v ich metabolizme a spôsobe odbúrania. Tieto látky sú vo svojej podstate chemikálie, častokrát vo veľkom množstve toxické. Telo si s nimi nevie poradiť. „Ale tie látky tam nie sú vo veľkom množstve“ hovorí mi pani. „Častokrát nie sú, to je pravda“ odpovedám. No keď sa na to pozrieme z dlhodobého hľadiska, prídeme na niečo iné. Šteniatko od svojho narodenia asi do 6 týždňov pije materské mlieko. Následne po tomto období ho majiteľ začne kŕmiť tuhou stravou. Na výber je viacero ciest. BARF, mäsové konzervy, granule. Ak sa pes stravuje prírodným krmivom, je to pre neho výhra, rovnako ako pre majiteľa. S veľkou pravdepodobnosťou sa pes v zdraví dožije vysokého veku, užijú si spoločný život a nebudú nútení kvôli chorobám často navštevovať veterinára. Ak je pes od 6 týždňov až do smrti na ultra spracovanom krmive, t. j. chemicky konzervovanom a fyzikálne pozmenenom krmive, je možné, že prvé spoločné roky budú prebiehať v relatívnom zdraví, no časom sa pravdepodobne začnú objavovať zdravotné problémy. „Naozaj! Keď si zvážim, že pes celý život žerie to isté, tých chemických látok sa mu v tele nahromadí veľa, aj keď v jednej porcii konzervovaných granúl ich je málo. Už tomu rozumiem. A ako sa to prejavuje?“ Zo skúsenosti sú to tráviace ťažkosti, kožné problémy a mnohé iné, ktoré sa v skorom štádiu a zmene stravy, prípadnej detoxikácií ešte dajú zvrátiť.
Problém chemických látok v krmive je ten, že ich telo nevie efektívne metabolizovať. Mnohé z týchto látok a ich metabolitov sa ukladajú v pečeni, kostiach, zaťažujú trávenie, obličky a po niekoľkých rokoch v tele môžu spôsobiť zmeny v krvnom obraze, môžu prispieť k zmene metabolizmu, ktorá následne môže viesť k chorobám kardiovaskulárneho systému, alergiám, obezite, cukrovke či rakovine. Tieto látky taktiež narúšajú rovnováhu probiotických kultúr v čreve, čím tiež prispievajú k poklesu imunity. Je to problém, ktorý bez zmeny prístupu nevyriešite.
Je mnoho štúdií, ktoré popisujú, aký vplyv majú jednotlivé pridávané látky na organizmus. Mnohé spôsobujú okrem zdravotných problémov aj
zmeny správania. „Čítala som, že podobne pôsobí aj fast food na ľudí“ povedala pani. „Takto spracované krmivá môžeme prirovnať k fast foodu, áno. Sú tiež lacné, lákavé a pekne balené. Dodajú častokrát rýchlu energiu, obsahujú veľa cukrov a málo nutrientov. Mikroživiny absentujú.“ hovorím. V ponuke je viacero možností prírodného kŕmenia, či už chcete kŕmiť surovou stravou, varenou stravou, mäsovými konzervami
alebo granulami, ktoré sú pre každého psa vhodnejšou alternatívou.
